Alex Hulka: Pohľad na sezónu 2024, ciele a inšpirácie

V exkluzívnom rozhovore s Alexom Hulkom sa dozviete, ako hodnotí predošlú sezónu, aké vrcholy a výzvy ho sprevádzali, a aké veľké plány chystá do sezóny 2024. Prečítajte si, kde berie motiváciu, ako spolupracuje s tímom a čo by odkázal mladým atlétom, ktorí hľadajú svoju cestu za úspechom.

Alex, tento rok si sa znovu predviedol skvelými výsledkami, vrátane majstrovského titulu. Ako hodnotíš sezónu 2024? Čo ťa počas roka najviac povzbudzovalo?

Tohtoročnú sezónu 2024 hodnotím pozitívne. Zabehol som si osobné rekordy na každej disciplíne, na ktorú som sa postavil. Taktiež som nabral nejaké cenné skúsenosti a podarilo sa mi udržať v zdraví bez tréningových výpadkov.

Aké boli tvoje osobné ciele na začiatku roka? Podarilo sa ti ich všetky splniť, alebo sa ti otvorili aj nové obzory?

Áno. Ciele, ktoré boli ešte pred pár rokmi snami sa mi podarilo splniť, či už to boli osobné rekordy alebo účasti na medzinárodných podujatiach. No méty, za ktorými sa približujem, sú tu stále. Verím, že aj pomocou tejto sezóny sa môžu stať ďalšou realitou.

V sezóne si sa zúčastnil viacerých významných pretekov. Ktoré z nich považuješ za najväčšie vrcholy, na ktoré si najviac hrdý?

Zúčastnil som sa konkrétne troch významných medzinárodných podujatí, no každé bolo iné:

Medzištátne stretnutie U20 - v Brne som si prvýkrát tento rok vyskúšal nie ideálne podmienky. Za osobným rekordom v behu na 3000 m prekážok som však veľa nezaostal a odvážnym štartom som si odniesol striebro v kvalitnom poli pretekárov.

Medzištátne stretnutie U23 – v Terste som si vyskúšal náročnú 10 km trať, na ktorej som sa v silnej konkurencii ako najmladší účastník umiestnil na 26. mieste s pomerne malou stratou 1:42 a novým osobným rekordom.

Majstrovstvá Európy v krose U20 – v Antalyi som dobehol na nie až tak ľahkej trati o dĺžke necelých 4,9 km vo veľmi silnej konkurencii na 74. mieste, čo sa zdá ako slabý výkon, no stratou na víťazného Larosa "len" 1:11 a mojím priemerným tempom sa tento slabý výkon stáva pozitívnejším.

Každý atlét zažíva aj obdobia, keď to nejde podľa plánu. S akými výzvami si sa stretol tento rok a ako si ich prekonal? V čom ťa tieto momenty najviac posilnili, či už ako atléta alebo ako človeka?

Samozrejme, že neboli len ľahké obdobia. Či už to bolo náročnejšie obdobie konca halovej sezóny , či obdobie tesne pred európskym šampionátom. Avšak najťažším bolo asi prvé vystúpenie letnej sezóny, kde som si v rámci tréningu zabehol 400 m v extrémne chladnom a veternom počasí. Výsledkom čoho bolo, že na túto trať nie som zvyknutý a jej prepálenie môže mať za následok pád s následnou krátkou stratou vedomia po údere do hlavy (otrase mozgu) a nepekné škrabance na tele. Našťastie s podporou rodiny a kamarátov v klube alebo mimo som sa z toho pomerne rýchlo dostal, za čo im srdečne ďakujem. Ďalšími náročnými obdobiami boli preteky ku koncu letnej sezóny, ktoré mi nevyšli podľa predstáv kvôli nepriaznivému počasiu. Takéto obdobia robia človeka v určitom množstve nepochybne silnejším a vďačnejším.

Tvoj tréning je nepochybne náročný. Ako vyzerá tvoj bežný týždenný plán počas sezóny a čo ťa na tréningoch najviac baví?

Môže sa to zdať, že moje tréningy sú na moju výkonnosť náročné, no mám určité rezervy. Samozrejme, ak to človeka baví, tak tú drinu až tak nevníma alebo ju v skratke prijme😊. Môj tréningový plán je pestrý od klusov cez posilňovacie cvičenia, stredne ťažké a intenzívne tréningy. Ich pomer závisí od okolností ako je napr. časť roka, v ktorej sa nachádzame. Bavia ma všetky typy tréningov, no obľubujem pomalé dlhé behy po lesoch alebo špecifické tréningy k pretekom.

Ako vnímaš podporu od svojho tímu a rodiny? Ako sa ich motivácia odzrkadľuje na tvojich výkonoch?

Bez podpory najbližších, trénerov a klubu by moje úspechy určite neboli možné, za čo im chcem poďakovať. Určite existuje jednoduché pravidlo, ktoré hovorí, že čím viac podpory človek dostáva, tak tým lepšie výsledky môže dosahovať s podmienkou, že sa snaží aj on a podporu, ktorú dostáva, si váži.

Máš pred súťažami nejaké špeciálne tréningové alebo mentálne rituály, ktoré ti pomáhajú udržať sa v forme?

Pred pretekmi cítim stres, ktorý je prirodzený a nevyhnutný. Taktiež je spojený so zodpovednosťou za môj výsledok. Nemám žiadne špeciálne rituály, no snažím sa vizualizovať si dané preteky v pozitívnom slova zmysle a spomenúť si na všetky tréningy, ktoré išli podľa plánu.

Sezóna 2025 je za rohom. Čo by si chcel v budúcom roku dosiahnuť?

Cieľom do budúcej sezóny je zostať zdravý a spraviť si osobné rekordy na každej disciplíne, na ktorú sa postavím. Taktiež rátam aj s účasťou na ME U20 vo fínskom Tampere alebo na ME v krose U20 v portugalskej Lagoe, kde by som sa chcel umiestniť na mojich doposiaľ najkvalitnejších umiestneniach. Okrem bežeckých cieľov bude cieľom i zmaturovať, vybrať si a dostať sa na kvalitnú vysokú školu.

Existujú nejaké nové disciplíny, na ktoré sa chceš viac sústrediť, alebo si vylepšiť čas v bežných disciplínach?

Chcem zostať primárne na 3000 m prekážkach s kombináciou 1500-vky, ale i ostatným disciplínam od 800 -5000 m som otvorený.

Vidíš pre seba nejaké špecifické príležitosti v reprezentácii alebo na medzinárodných pretekoch?

Určite vidím možnosť reprezentovať Slovensko aj naďalej, ak to bude zdravie umožňovať. Verím, že časom sa moje pôsobenie na medzinárodných podujatiach zlepší a pribudnú i nové možnosti.

Kto alebo čo je pre teba najväčšou inšpiráciou a aké posolstvo by si rád zanechal mladým atlétom? Aký je tvoj hlavný odkaz pre fanúšikov a deti, ktoré začínajú s atletikou?

Najväčšou inšpiráciou je pre mňa asi každý, kto je lepší ako ja alebo má viac vedomostí ako ja. Zo svetovej atletiky to môžu byť bratia Ingebrigtsenovci či mnoho iných ľudí, ktorých príbehy sú jedinečné. Ak by som mal zanechať nejaké posolstvo, tak by to bolo - bavte sa tým, čo robíte, buďte trpezliví, nevzdávajte sa, učte sa nové veci a počúvajte svoje telo.

Ako sa ti darí udržať rovnováhu medzi školou, tréningami a voľným časom?

Udržiavať rovnováhu v atletike a na gymnáziu zatiaľ zvládam s kvalitnými výsledkami aj bez individuálneho plánu. No priznám sa, že niekedy je to náročné. Od rána do neskorého poobedia v škole si na tréning nájdem čas až večer, po ktorom sa zase zvyčajne učím na písomky mnohokrát aj v predstihu, aby som toho nemal naraz veľa. Počas dňa sa snažím si plánovať stravu vopred, aby som mohol hneď po príchode domov ísť trénovať, no v posledných týždňoch aj tak tréning po tme, sám so sebou je každodennou rutinou. Bežným býva aj nával písomiek po príchode zo sústredení, ktorý vie byť tiež náročný, keď sa k tomu pridá ešte pretekové obdobie. Avšak si myslím, že mnohí to majú náročnejšie ako ja. Svoj zbytok voľného času trávim oddychom alebo s najbližšími.